Skrytá fibrilácia predsiení môže spôsobiť porážku

MUDr. Katarína Kosová | 23.11.2019
mladá žena sa drží za spánky, bolí ju hlava

Keď vás nečakane postihne cievna mozgová príhoda (porážka) , jej príčina môže byť skrytá. Je to tak u 4 z 10 ľudí.

Lekár bude zisťovať príčiny mozgovej príhody, hlavne preto, aby sa u vás neopakovala. Pri dôkladnom pátraní sa často zistí, že príčinou cievnej mozgovej príhody bola nerozpoznaná fibrilácia predsiení.

Ako súvisí fibrilácia predsiení s cievnou mozgovou príhodou?

K bežným príčinám cievnej mozgovej príhody patrí ateroskleróza veľkých ciev (3 z 10 ľudí). U každého piateho človeka je však príčinou krvná zrazenina, ktorá vznikla vo vnútri srdca – najčastejšie v dôsledku fibrilácie predsiení. Zrejme v pozadí náhlej cievnej mozgovej príhody stojí vo viacerých prípadoch práve skrytá fibrilácia predsiení.

Pri fibrilácii predsiení dochádza k stagnácii krvi v srdcovej predsieni. Predsieň nedokonale vypudzuje krv do komory. Kvôli stagnácii dochádza často k vzniku krvnej zrazeniny priamo v predsieni srdca. Táto zrazenina – trombus –  sa môže kedykoľvek odtrhnúť a upchať ktorúkoľvek cievu v tele. Najčastejšie ide o cievy v mozgu. Ak sa tak stane, vzniká náhla cievna mozgová príhoda.

Ako zistíte, či trpíte fibriláciou predsiení?

Na toto ochorenie vás môže upozorniť nepravidelný pulz, ktorý je výstražným znamením. Ďalšími varovnými príznakmi sú únava, zníženie výkonnosti, točenie hlavy, búšenie srdca či slabosť.

Ak chodíte na pravidelné prehliadky k svojmu lekárovi alebo svojej lekárke, už sestra v ambulancii vám zmeria krvný tlak, skontroluje pulz a hmotnosť. Pri zachytení nepravidelného pulzu palpačným vyšetrením sa zrealizuje tzv. 12-zvodové EKG, ktoré potvrdí, resp. vyvráti fibriláciu predsiení.

Doktorka počúva stetoskopom srdce pacienta

Zdroj foto: Adobestock.com

Skrytá fibrilácia predsiení a kryptogénna CMP

Môže sa tiež stať, že fibrilácia predsiení u vás trvá len nejaký čas (niekoľko minút až hodín) a následne srdce opäť funguje normálne. Práve v čase natáčania EKG u lekára tak môžete mať normálny záznam.

Ak máte podozrenie, že toto je práve váš prípad, povedzte to svojmu lekárovi. Môže vám odporučiť 24-hodinové alebo niekoľkodňové snímanie EKG. Budete ho môcť absolvovať doma popri bežnom živote a práci, nie je potrebné byť kvôli tomu v nemocnici.

Práve takáto záchvatová fibrilácia predsiení totiž môže spôsobiť tzv. kryptogénnu cievnu mozgovú príhodu (teda so skrytou príčinou). Pri bežnom vyšetrení je nerozpoznaná, avšak stačí už zopár hodín, aby sa začala vo vnútri predsiene tvoriť zrazenina.

Žiadne príznaky si nemusíte ani všimnúť. Preto keď sa ocitnete v nemocnici po cievnej mozgovej príhode, funkcia srdca môže byť opäť normálna. Vtedy sa teda príčina nezistí. Lekár vám stanoví diagnózu „kryptogénna cievna mozgová príhoda“.

Diagnózu už mám, čo ma čaká?

Keď máte diagnózu kryptogénna cievna mozgová príhoda, je veľmi dôležité včas odhaliť prípadnú fibriláciu predsiení. Taktiež je kľúčové po tejto diagnóze cielene pátrať, ak sa už u vás objavila mozgová príhoda.

Ak sa diagnóza fibrilácie predsiení u vás potvrdí, dostanete lieky na riedenie krvi. Vďaka nim sa nebude vo vašom srdci vytvárať krvná zrazenina a nemôže tak dôjsť k upchatiu ciev.

Taktiež môžete dostať lieky na spomalenie srdcovej frekvencie, ktorá býva pri fibrilácii predsiení vyššia než u zdravého človeka. Tieto lieky majú často dvojaký efekt – súčasne znižujú vysoký krvný tlak. Práve vysoký krvný tlak prispieva k vzniku fibrilácie predsiení.

mladá žena so šálkou kávy v ruke spí na notebooku, vedľa nej je budík ukazujúci päť hodín

Zdroj foto: Adobestock.com

Kľúčová je prevencia

Nepodceňujte preventívne prehliadky u svojho lekára alebo svojej lekárky. Nespoliehajte sa na to, že ste mladí, cítite sa dobre a nič vám nehrozí. Fibrilácia predsiení sa týka čoraz mladších vekových skupín.

Podľa Framinghamskej štúdie u ľudí vo veku 40 a viac rokov hrozí každému štvrtému fibrilácia predsiení.

Fibrilácia predsiení je často daňou za nesprávny životný štýl, pri ktorom telo trpí. Neustály stres, naháňanie sa, narušené vzťahy, nedostatok spánku, nesprávna výživa či nedostatok pohybu spôsobujú, že aj v mladom veku naše telo môže mať kondíciu starého človeka.

Preto v posledných rokoch pozorujeme trend, že rôzne ochorenia typické pre vyšší vek prestávajú byť zriedkavosťou u mladých ľudí.

Venujte preto svojmu telu náležitú pozornosť. Zaslúži si to, najmä ak sa v ňom chcete cítiť dobre čo najdlhší čas.

Zdroje:

Conen D., Osswald S., Albert Ch.: Epidemiology of atrial fibrillation SWISS MED WKLY 2009, 139 (25-262) 346-352 smw.

Infografika - Čo treba vedieť o pulze?

Odborná garantka článku:

MUDr. MICHAELA MACHÁČOVÁ

Všeobecná lekárka pre dospelých, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

INFORMAČNÁ GRAFIKA

BROŽÚRA NA STIAHNUTIE