Lieky na riedenie krvi – antikoagulanciá, sa užívajú preto, aby sme zabránili vzniku krvných zrazenín.

Aj v prípade, že užívame antikoagulanciá zodpovedne, môže dôjsť ku krvácaniu, no ak by sme ich nebrali, krvná zrazenina by sa tvorila dlhšie, a teda aj zastavenie krvácania by trvalo dlhšie.

Štatistické riziko krvácania kvôli poraneniu, resp. riziko vnútorného krvácania je na úrovni 1 z 30 pacientov, ktorí užívajú antikoagulanciá.

Prvá pomoc pri krvácaní

Vnútorné krvácanie ťažko rozpoznáte, keď nie ste lekár. Po vážnejšej automobilovej nehode, silnejšom fyzickom údere, či po páde zo schodov, bezodkladne vyhľadajte zdravotnú pomoc, hoci nemáte žiadne príznaky. Ani krv v moči alebo v stolici neberte na ľahkú váhu. Pokiaľ ide o vonkajšie krvácanie, ktoré neprestáva, taktiež vyhľadajte lekára.

Pády a úrazy

Pri strate rovnováhy, závratoch, poruchách videnia, či v iných nepredvídateľných situáciách, hrozí vysoké riziko poranenia, a teda aj vonkajšie alebo vnútorné krvácanie. Pády sú najčastejšou príčinou úrazov, pričom každý piaty pád sa skončí zranením.

U starších ľudí sú úrazy piatou najčastejšou príčinou smrti. Čím je naše zdravie krehkejšie, tým sme náchylnejší na pády a úrazy.

 

 

Prvá pomoc pri úrazoch

Úrazy, pri ktorých sa vyskytne krvácanie, sú najnebezpečnejšie. V prvom rade treba zhodnotiť rozsah zranení či krvácania. Človek môže byť poranený na rôznych miestach, preto skontrolujte všetky časti jeho tela. Krv môže tiecť, prerušovane vytekať z rany, alebo aj striekať.

 

Ako zastaviť krvácanie?

Čistou rukou zatlačíme priamo na ranu, z obväzu (alebo inej čistej tkaniny) vytvoríme ochrannú vrstvu a ranu prekryjeme. Ak sa v rane nachádzajú kamienky, piesok, sklo, drevo, tŕne – odstránime ich, prípadne opláchneme vodou. Postihnuté miesto znehybníme a polohujeme nad úrovňou srdca.

Človeka upokojujeme, kontrolujeme jeho vedomie a dýchanie. Prvá pomoc nenahrádza zdravotnícke ošetrenie, ale je základom pre jeho úspešnosť.

Na zastavenie krvácania obvykle nepoužívame škrtidlo. Väčšie telesá nikdy nevyberáme, pretože často dokážu upchať ranu, a tým zabrániť krvácaniu.

 

Komunikácia so záchrannou službou
Ako správne telefonovať?

  • Predstavte sa, ako to robíte vždy, keď voláte s niekým, s kým ste sa nikdy nevideli.
  • V krátkosti vysvetlite, čo sa stalo – popíšte, ako došlo k úrazu, prípadne prečo, buďte však struční.
  • Oznámte, kto je postihnutý – pohlavie, vek, akou chorobou trpí, či berie lieky na riedenie krvi a pod.
  • Odhadnite rozsah zranení. Je pacient pri vedomí? Dýcha normálne? Je v šoku? Kričí?
  • Snažte sa čo najpresnejšie odpovedať na otázky dispečera a riaďte sa jeho pokynmi.
  • Nikdy nezavesujte ako prví! Neodchádzajte od pacienta, čakajte na príchod zdravotníkov!

 

Číslo 155

Na toto číslo volajte pri výlučne zdravotných ťažkostiach.

 

Číslo 112

Ak okrem zdravotníckeho zásahu predpokladáte prítomnosť inej technickej pomoci – hasiči, polícia.

 

Ak si nie ste istí, volajte ktorékoľvek číslo

Operátori na číslach 155 aj 112 sú vzájomne prepojení v jednom spoločnom centre, vždy v krajskom meste.

 

Príbeh pacienta s fibriláciou predsiení

BROŽÚRA NA STIAHNUTIE