Srdce mi pracovalo na plné obrátky

Pacientka Valéria Huňová (64).

 

Ako ste zistili, že trpíte srdcovou arytmiou?

Pred tromi rokmi som dostala cievnu mozgovú príhodu. Keď som nastúpila na dôchodok, raz mi prišlo tak zle, že ma odviezla sanitka, EKG vyšetrenie však bolo v poriadku. Ďalšie varovanie už nebolo. V noci pred cievnou mozgovou príhodou som opäť raz cítila, ako mi zrýchlene bije srdce. Ráno som vstala a chodila som ako bocian, nedokázala som udržať rovnováhu. Manžel zavolal lekárku a na neurológii zistili, že to bola cievna mozgová príhoda. Zostali mi následky, mám mierne ťažkosti s rečou. Mala som však šťastie, že som prežila.

 

Aké zdravotné ťažkosti ste pociťovali?

Predtým som občas pociťovala silné búšenie srdca a návaly horúčavy, srdce som cítila až v krku. Bolo to veľmi obťažujúce. Nevenovala som tomu však vtedy pozornosť. Snažila som sa to predýchať a čakala, kým to prejde. Po cievnej mozgovej príhode však už boli tieto stavy psychicky náročné. Bála som sa, že sa porážka zopakuje.

 

Vysvetlil vám lekár podrobne, čo sa pri tejto diagnóze so srdcom deje a čo bude pre vás ochorenie znamenať?

Mala som veľké šťastie, že u nás v Rimavskej Sobote, v bývalej pobočke Stredoslovenského ústavu srdcovocievnych chorôb, mi urobili EKG a poslali ma do SÚSCCH v Banskej Bystrici. Tam mi urobili ďalšie vyšetrenia a definitívne potvrdili, že príčinou cievnej mozgovej príhody bola u mňa fibrilácia predsiení. Podrobne mi vysvetlili, o čo pri tomto ochorení ide a nasadili antikoagulačnú liečbu. Už o mesiac a pol neskôr som absolvovala abláciu pľúcnych žíl.

 

Ako ovplyvnilo toto ochorenie váš životný štýl?

Pociťovala som ho najmä ako psychickú záťaž. Arytmie totiž prichádzali najmä v noci a obávala som sa, že manžel bude musieť opäť volať sanitku. Mala som doma tlakomer, ktorý pri nočných búšeniach srdca vždy ukázal arytmiu. Kúpila som si novú tašku, bola som stále zbalená a pripravená na odchod do nemocnice. Nebolo to nič príjemné. Nebol to život, ale ustavičný stres a napätie. Po operácii sa však cítim veľmi dobre. Predtým som sa bála venovať svojim aktivitám. Som vášnivá turistka, rada sa lyžujem, milujem šport. Pred odchodom do dôchodku som žila naozaj veľmi intenzívne a bola som pracovne veľmi vyťažená. Pracovala som ako riaditeľka domova dôchodcov a zároveň som bola viceprimátorkou v našom meste. Veľmi ma to bavilo a napĺňalo, neriešila som, či ma to zaťažuje. Robila som to rada, dnes však viem, že som prežívala psychický stres a srdce mi pracovalo na plné obrátky. Z dlhodobého hľadiska to zrejme bola neúmerná záťaž.

 

Viete, prečo potrebujete antikoagulačnú liečbu?

Samozrejme, prekonala som cievnu mozgovú príhodu, som rizikový pacient. Viem, že bez antikoagulačnej liečby by mi mohla opäť hroziť. Uvedomujem si, že mám svoj vek a okrem toho aj genetickú záťaž – obaja moji rodičia zomreli na srdcovocievne ochorenia na prahu šesťdesiatky.

 

Dodržiavate liečbu tak, ako vám ju predpísal lekár?

Bolo by veľmi nezodpovedné, nedodržiavať ju. Presne dodržiavam užívanie liekov a pravidelne chodím na kontroly. Som disciplinovaná. Našťastie, od operácie som fibriláciu nepocítila ani raz a môžem robiť to, čo mám rada. Venujem sa joge, používam relaxačné techniky.

 

Čo vám robí pri dodržiavaní liečby najväčšie problémy?

Užívanie antikoagulancií naozaj zvládam, hoci beriem aj ďalšie lieky a myslím, že to dokáže zvládnuť každý. Nie je to zložité.

Máte v súvislosti s liečbou nejaké obavy?

Nie, nemám obavy. Nerozmýšľala som ani nad tým, čo by som robila, ak by som potrebovala náhly chirurgický zákrok. Verím, že lekári by to zvládli.

 

Mali ste počas liečby vážnejšie zranenie či nehodu, ktoré spôsobili krvácanie?

Nie, nič také sa mi našťastie nestalo.

 

Aký je váš zdravotný stav teraz?

Cítim sa veľmi dobre. Chodím do prírody, športujem. Lyžovala som sa celú zimu. Cestujem, nedávno sme sa vrátili z Londýna. Neobmedzujem sa v ničom. Myslím, že pri správnej liečbe a disciplíne, sa aj pri tomto ochorení dá žiť kvalitne a s radosťou.

 

Fibrilácia predsiení je, ako keď v srdci preskočí iskra

Pavel Vinclav (40), pacient SÚSCCH, Banská Bystrica.

 

Ako ste zistili, že trpíte srdcovou arytmiou?

Fibriláciu predsiení som prvýkrát dostal 3. augusta 2014. Sedel som v sobotu večer pred televízorom a zrazu som v hrudníku pocítil šklbnutie a vzápätí ťažobu na hrudi. Začal som aj cítiť, že rytmus srdca je nepravidelný. Celý deň sme strávili na kúpalisku v Štúrove, myslel som si, že je to zo slnka a z únavy. Na druhý deň som ešte odviezol syna autom na prázdniny k svokrovcom. U nich som sa už cítil zle, ťažšie sa mi dýchalo a musel som si ľahnúť. Cestou späť sme teda s manželkou išli na pohotovosť, odkiaľ ma poslali do SÚSCCH v Banskej Bystrici. Tam mi urobili EKG a oznámili mi, že mám fibriláciu predsiení. Vysvetlili mi, že ľavá predsieň mi nepumpuje pravidelne krv do komory, ale vibruje. Dali mi lieky, do pondelka sa mi to však neupravilo. Fibrilácia skončila až v pondelok po infúzii, ktorú mi dali do žily.

 

Mali ste strach z toho, čo sa s vami deje?

Mal som 38 rokov, bol som hospitalizovaný so samými staršími ľuďmi. Samozrejme, že som sa bál. Potom sa mi však fibrilácia predsiení až do apríla 2016 nezopakovala. Nosil som pri sebe lieky, ktoré mali potlačiť prípadné prejavy fibrilácie, nevyužil som ich však. Nemal som žiadne ťažkosti. Minulý rok, 24. apríla, som však služobne cestoval a na diaľnici pri Detve som opäť pocítil príznaky fibrilácie predsiení.

 

Aké ťažkosti ste pociťovali?

Lekári hovoria, že fibrilácia predsiení je, ako keby v srdci preskočila iskra, a je to pravda. Zrazu som cítil, že srdce mi bije veľmi nepravidelne, akoby mi išlo vyskočiť z krku. Hneď som odstavil auto na parkovisku, zobral som si lieky, ktoré som mal so sebou. Sedel som chvíľu v aute a chcel som počkať, či sa mi to zlepší. Počas 20. minút sa mi však veľmi pohoršilo, mal som problém aj vystúpiť, veľmi zle sa mi dýchalo, doslova som nedokázal dýchať.

 

Čo sa stalo potom?

Bolo mi na odpadnutie, zavolal som si teda 112. Našťastie, na parkovisku boli dvaja mladí ľudia, ktorí zostali so mnou a komunikovali so záchranármi. Odviezli ma do Zvolena, tam mi hneď pichli lieky. Tep som mal až 150/min. Žiaľ, tento raz na zastavenie fibrilácie nič nezaberalo. Po dvoch dňoch ma museli uspať a dať mi elektrošok, aby arytmiu zastavili. Odvtedy som však už vždy k večeru pociťoval zrýchlený tep a ťažobu na hrudníku. Potom sa už, samozrejme, zhoršuje aj psychika. Čakáte, čo sa stane, rozmýšľate, či máte ísť vôbec spať… Bolo to veľmi nepríjemné. Po konzultácii ma objednali na zákrok a v decembri minulého roku som v SÚSCCH Banská Bystrica absolvoval katétrovú abláciu fibrilácie predsiení.

 

Vedeli ste, čo vás čaká?

Lekár mi podrobne vysvetlil, čo sa pri tejto diagnóze so srdcom deje a prečo je zákrok potrebný. Viac sa asi báli moji blízki a ľudia okolo mňa, ja som to zvládol naozaj dobre. Dalo sa to vydržať, hoci to bolo dosť bolestivé.

 

Odvtedy sa váš stav zlepšil?

Úplne, odvtedy som nemal v podstate žiadne ťažkosti. Tri mesiace po zákroku som však preventívne užíval antikoagulačnú liečbu.

 

Vedeli ste, prečo antikoagulačnú liečbu potrebujete?

Bolo to nutné, aby sa mi v srdci po zákroku nevytvorila zrazenina a aby sa znížilo riziko cievnej mozgovej príhody. Lekári mi vysvetlili už pri stanovení diagnózy, že samotná fibrilácia výrazne zvyšuje riziko vytvorenia zrazeniny a vzniku cievnej mozgovej príhody počas nej, či krátko po nej, ak trvá dlhší čas. Po oboch epizódach fibrilácie predsiení som vždy bral antikoagulačnú liečbu odporúčané obdobie.

 

Dodržiavali ste liečbu tak, ako vám ju predpísal lekár?

Áno, uvedomoval som si, že táto prevencia po zákroku je životne dôležitá a bral som ju presne podľa predpisu a odporúčania lekára. Bola to jedna tabletka ráno a jedna večer. Nebolo ťažké to dodržať.

 

Mali ste počas liečby vážnejšie zranenie či nehodu, ktoré spôsobili krvácanie?

Nie, niekoľkokrát ráno sa mi však stalo, že sa mi spustila krv z nosa. Bolo to iba slabé krvácanie a vždy sa dalo do piatich minút zastaviť.

 

Aký je váš zdravotný stav teraz?

Je dobrý, hoci viac rozmýšľam o tom, čo sa so mnou aktuálne deje. Chodím pravidelne na kontroly. V decembri 2015 sa nám po prvom synovi Lukášovi narodili dvojčatá, chlapci Tomáš a Filip, v apríli 2016 som mal druhú epizódu fibrilácie predsiení. Mám veľkú rodinu, musím si dávať na seba pozor. Na šport nemám pri troch malých chlapcoch veľa času, ale aktívne som nešportoval ani v mladosti. Trinásť rokov som však tancoval vo folklórnom súbore, a to bola dosť veľká fyzická záťaž. Chodíme sa lyžovať, venujem sa práci a deťom. Vďaka liečbe, ktorú som dostal, môžem aktívne žiť.

BROŽÚRA NA STIAHNUTIE