Zákerní nepriatelia: Fibrilácia predsiení a stres

MUDr. Katarína Kosová | 09.04.2020

Fibriláciou predsiení môžu trpieť aj mladí ľudia, hoci je považovaná za ochorenie staršej generácie. Jej jednoznačnú príčinu stále nepoznáme. Najmä u mladších sa ukazuje, že fibrilácia predsiení a stres spolu úzko súvisia.

Ako rozpoznať stres? Na čo si dať pozor? Môže vzniknúť arytmia zo stresu?

Čo je stres?

Stres je prirodzenou reakciou nášho tela na niektoré podnety. Keď prežívame stres, naše nadobličky vylúčia stresové hormóny. Vďaka nim dokážeme rýchlo reagovať a zmobilizovať sa. Chránia nás pred akútnymi hrozbami.

Naše srdce bije rýchlejšie, čím dochádza k jeho účinnejšiemu okysličovaniu a zvýšeniu hladiny glukózy v tele. Na druhej strane sa utlmí imunitný systém, aktivita kože a pohlavných orgánov či tráviacich orgánov. Tie totiž nepomáhajú telu brániť sa alebo útočiť.

Keď stres opadne, telo sa regeneruje a nastáva uvoľnenie. Znovu sa prekrvia tráviace orgány, genitálie a koža. Klesá srdcová frekvencia a spomalí sa dýchanie. Je preto logické, že nám prospieva len krátkodobý stres (ktorý umožní podať vyššie výkony), po ktorom príde odpočinok.

Naše telo nie je prispôsobené na neustále napätie. Ak na nás pôsobí dlhodobý stres,nenecháme svoje telo „vydýchnuť”. Skôr či neskôr sa ohlásia zdravotné problémy.

Aké sú príznaky zvýšeného stresu?

Dlhodobý stres sa môže prejaviť nasledovnými príznakmi:

  • úzkosťou, bezdôvodnou nervozitou
  • nespavosťou
  • bolesťami hlavy
  • srdcovocievnymi ochoreniami
  • tráviacimi ťažkosťami
  • depresiou
  • zvýšenou hladinou glukózy v krvi
  • ťažkosťami s pamäťou,
  • nedostatočnou koncentráciou

Zdroj foto: Adobestock.com

Ako vplýva stres na naše telo?

Iste ste si všimli, že v strese nám srdce bije rýchlo. Naši lekári to označujú ako tachykardia.

Tachykardia nie je nebezpečná, keď sa zľakneme (napríklad sa na nás rúti auto a musíme uskočiť nabok). Problémom je, ak je tachykardia zo stresu dlhodobá a stala súčasťou našich bežných dní.

V chronickom strese môžu byť dlhodobo utlmené funkcie tráviaceho či reprodukčného systému. Preto sa dôsledky chronického stresu môžu odraziť v podobe ťažkostí s trávením či plodnosťou. Zmenená funkcia imunitného systému môže zvyšovať našu náchylnosť k infekciám. Dlhodobo vyššia hladina glukózy môže mať za následok vznik cukrovky.

Ako môže stres spôsobiť fibriláciu predsiení?

Fibrilácia predsiení je najčastejšou trvalou arytmiou. Na prvý pohľad nepôsobí škodlivo. Spravidla nebolí, „len” nás obmedzuje pri námahe.

Fibrilácia predsiení však môže aj po krátkom čase spôsobiť cievnu mozgovú príhodu či embóliu v rôznych orgánoch.

Na vzniku samotnej fibrilácie predsiení sa podieľa viacero faktorov. V neposlednom rade sú medzi nimi práve nezdravý životný štýl a stres.

Podľa švédskej štúdie z roku 2018 stres priamo súvisí s rizikom fibrilácie predsiení. Keď máte stresujúcu prácu s veľkou zodpovednosťou, alebo ste dlhodobo pod veľkým tlakom v práci, môžete mať až o 48 % vyššie riziko vzniku tejto arytmie.

Dánska štúdia poukazuje na to, že stres v práci a pracovná doba dlhšia ako 55 hodín týždeň sú ďalším rizikovým faktorom. Sledovaná skupina ľudí, ktoré pracovala viac ako 55 hodín týždenne, mala o 40 % väčšie riziko vzniku fibrilácie predsiení ako skupina ľudí, ktorá pracovala kratšie. Takže stres a syndróm vyčerpania predstavujú riziko pre vznik fibrilácie srdca.

Ak pociťujete točenie hlavy zo stresu, aj za týmto príznakom môže byť v niektorých prípadoch srdcová arytmia. Bolesť srdca zo stresu býva niekedy príznakom nedokrvenia srdca a môže sprevádzať arytmiu. Na druhej strane, samotné príznaky vám môžu spôsobovať značný stres. Vzniká tak začarovaný kruh. Ak pociťujete spomínané ťažkosti, navštívte svojho lekára.

Zdroj foto: Adobestock.com

Ako zvládať stres?

Aby sme predchádzali chorobám a chránili si svoje srdce, je rozumné upraviť svoj životný štýl. Nie je to len o zdravej strave či dostatku spánku a pohybu.

Faktom je, že chronický, dlhodobý psychický stres si najčastejšie vyrábame sami. Je nevyhnutné naučiť sa ho zvládať stres a vyhýbať sa zbytočne veľkému stresu. Máte pocit, že sa to nedá? Ako na to?

  1. Každý deň športujte, ideálne vonku. Napätie sa doslova rozpúšťa pri turistike, prechádzkach, plávaní či bicyklovaní. Je na vás, aký druh pohybu si zvolíte.
  2. Naučte sa správne dýchať. Mnohé situácie sa dajú doslova „predýchať”: kratší nádych a dlhší výdych vám pomôžu v napätých situáciách. Zopakujte to niekoľkokrát a sústreďujte sa len na svoje dýchanie.
  3. Po zodpovedaní otázok: „Som na správnom mieste? Žijem život podľa svojich predstáv, hodnôt a priorít?“ – preberte zodpovednosť za svoj život. Keď potrebujete urobiť zmeny, postupne sa na ne pripravte a robte malé kroky. Pomôcť vám môže kouč či terapeut.
  4. Neberte si osobne urážky a útoky, pretože nevypovedajú nič o vás, ale o človeku, ktorý ich vytvára. To, čo druhí ľudia o vás povedia, nemá nič spoločné s vami a vôbec nie ste povinní na to reagovať. Opakujte si túto vetu, keď vás niekto uráža. Asertívnu techniku komunikácie sa môžete naučiť napríklad na kurze.
  5. Každý deň večer pred spaním uvažujte, čo pekné ste zažili a s čím ste spokojní. Zameriavajte svoju pozornosť na to, čo máte a za čo môžete cítiť vďaku. Rituál vďačnosti skvalitní váš osobný aj pracovný život.

Zdroje:

https://www.mayoclinic.org/healthy-lifestyle/stress-management/in-depth/stress/art-20046037

https://www.webmd.com/heart-disease/atrial-fibrillation/news/20180605/stressed-out-at-work-your-a-fib-risk-may-rise#1

https://www.healthline.com/health-news/being-burnt-out-can-hurt-your-heart

Kivimäki M. et al. EHJ 2017 Risk of atrial fibrillation increased in those who work over 55 hours per week

Odborná garantka článku:

MUDr. MICHAELA MACHÁČOVÁ

Všeobecná lekárka pre dospelých, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

INFORMAČNÁ GRAFIKA

BROŽÚRA NA STIAHNUTIE